Keď som hľadala korešpondenciu po strýkovi Štefanovi Juríčkovi zo zajatia v Rusku, veľmi som banovala, že ani jedna karta nie je napísaná na brezovej kôre. Vedela som, že také z Ruska prichádzali. Ale po čase som predsa len mala šťastie. Pri hľadaní v rodinnom archíve v krabici s označením „Sanko“ sa na mňa usmievala. Lenže, záhada – karta bola adresovaná 14-ročnému bratovi, ktorý býval s rodičmi na Brezovej a adresa bola do Senice. Nuž, v Senici mal ich strýko Ján Juríček hostinec oproti katolíckemu kostolu. A mal syna gymnazistu, ako bol aj Samko. Rozhodila som siete po rodine a –...